Veľakrát som písal o tom, ako je dôležité robiť v živote zmeny. Snažil som sa riadiť týmto vlastným pravidlom a nezaspať skôr, ako každý jeden deň neurobím vo svojom živote niečo inak. Hocičo, bral som to ako hru, vďaka ktorej bude každý jeden deň unikátny. Posledné 3 roky to fungovalo, no problém nastal, keď som začal vlastné pravidlo „flákať“ a začínal som sa uspokojovať už len zo zanedbateľnými zmenami, ktoré nanešťastie začali časom uspokojovať aj túžbu po čoraz menej bláznivých zmenách. Nakoniec som sa pristihol, že k zmene mi stačilo trošku inač natočiť stolnú lampu. Raz večer som sa nad týmto mojím „sebaflákaním“ zamyslel. Výsledok? Z hasnúcej iskričky životných zmien sa v jeden moment stala supernova – končím na Slovensku, odchádzam žiť do krajiny, v ktorej som nikdy nebol, kde nikoho nepoznám. Odchádzam žiť do Thajska!

Samozrejme, ako každé podobné šialené rozhodnutie, ani toto sa na začiatku nevyhlo kritike nie od okolia, ale predovšetkým od samého seba. V momente, ako mi hlavou preletela táto bláznivá myšlienka, za ňou začalo súvislým prúdom nasledovať spŕška pochybností:

1. Pomiatol si sa? Buď rozumný….
2. Nikdy si nebol ďalej ako 1300 km od domova, nikdy nie sám, a ty chceš zvládnuť 12 500 km úplne sám?
3. Čo tvoja rodina, kamaráti?
4. Čo tvoja firma, peniaze?
5. Čo tvoje zázemie, tvoj byt, tvoje auto, nová obývačka…?

Áno, priznám sa, nebolo to prvý krát, kedy mi hlavou ako blesk preletela myšlienka urobiť odvážne rozhodnutie a jednoducho ísť preč, či už do Talianska, Nemecka, Rakúska, Anglicka, Kanady alebo Austrálie. Chcel som cestovať, chcel som poznať inú kultúru, spoznať nových ľudí. X krát túto myšlienku dokázalo zabiť jedna dve z vyššie uvedených pochybností. Neodvážil som sa dokonca ani ku Couchsurfingu, kde pochybností v bodoch 2,3,4 a 5 odpadli. Áno, odpálil to takmer na istotu vždy bod 1 – buď rozumný… Čo to vlastne znamená byť rozumný?

Za posledné 3 mesiace sa udialo v mojom živote zopár zásadných udalostí. Prvou bola koniec 7 ročného vzťahu, z ktorého konca sa mi veľmi ťažko bralo len to pozitívne. O chvíľku neskôr to bolo podlomenie môjho zdravotného stavu (problém s chrbticou a pľúcami), čo bolo odpoveďou na lynčovanie samého seba z ukončeného vzťahu, no a nakoniec to bola obyčajná kniha. Kniha, ktorú som niekedy v minulosti čítal, no až nedávno dozrel čas, aby som jej posolstvu pochopil. Je to kniha, o ktorú 95% populácie nikdy ani len nezakopne, možno aj preto, že nesie dosť opovržlivý názov. Je to kniha od Josefa Kirschnera – Ako zvíťaziť bez boja.

Vždy som mal rád knihy, ktoré z nejakého dôvodu niekto buď principiálne nečítal alebo z prvých strán ju ohodnotil ako absolútny odpad. Kirschner je jeden z autorov, ktorý vo svojich knihách pomenoval veci dosť priamo a bez servítky. Žiadna z jeho kníh nie je písaná motivačným podtextom, niekedy mám až pocit, že je mu vlastne ukradnuté kto si jeho knihu kúpi a kto ju prečíta. Píše otvorenie o sile jedinca, opovrhuje všeobecne zaužívanými morálnymi zásadami a dáva jasne najavo jeho negatívny postoj k sociálnej manipulácii. Kniha s názvom „Ako zvíťaziť bez boja“ je naozaj knihou, ktorú keď ste pripravený pochopiť, Vás dokáže posunúť v myslení za hranice svojho vlastného pohodlia. Z celej knihy som si odniesol len jednu pre mňa naozaj veľmi dôležitú otázku – „Čo horšie okrem smrti sa môže človeku v živote stať?“.

Jedna blbá otázka, ktorej precítenie spolu s poznaním z minulosti mi prinieslo ten pravý kľúč k otvoreniu komnaty, kde na každú jednu pochybnosť pred vykonaním bláznivého rozhodnutia akoby odrazu existovali úplne jednoznačné odpovede. Behom pár dní som mal vo všetkých otázkach spôsobujúce pochybnosti absolútne jasno.

Pomiatol si sa? Buď rozumný… Pre koho som sa pomiatol a pre koho mám byť rozumný? Koho kritéria musím spĺňať, aby som nebol za blázna a bol rozumný? Rodiny, kamarátov, spoločnosti? Je to predsa môj život, moje rozhodnutie, ktoré je v súlade s mojimi vlastnými túžbami a potrebami a to že nie je v súlade s pravidlami spoločnosti, ma nezaujíma, pretože za svoj život nepreberá zodpovednosť spoločnosť, ale ja sám!

Nikdy si nebol tak ďaleko od domu, ako to chceš zvládnuť?… Čo horšie ako smrť sa mi v živote vlastne môže stať? Dokedy budem mať silu a zdravie uskutočnovať zásadné životné rozhodnutia? Nebude na smrteľnej posteli už trošku neskoro? (pozn. zaujímavý výskum: Bronie Ware, kniha The Top Five Regrets of The Dying)

Čo na to tvoja rodina, kamaráti?… Je to moje rozhodnutie, môj život a moje okolie sa s ním musí vyrovnať.

Čo tvoja firma, peniaze?… Som stotožnený s tvrdením, že najsilnejšou menou na svete nie je EUR, USD, JPY, BTH, ale ČAS! Čas je ta najdôležitejšia mena v mojom živote, všetky ostatné meny sú jej podriadené. Aj čas aj peniaze sa dajú stratiť, avšak len peniaze sa dajú znova získať.

Čo tvoje zázemie, tvoj byt, auto, obývačka?… Prečo by som sa mal naďalej viazať hmotnými statkami, ktoré nepotrebujem? Prečo by som sa mal naďalej voziť v drahom aute len preto, aby som nezmyselne dokazoval spoločnosti, že na to mám a dokazoval iným, že som niekto iný ako v skutočnosti som? Prečo by som sa mal aj naďalej naháňať za luxusom, za majetkom, za statkami, ktoré mi aj tak šťastie nikdy nepriniesli? Sú to naozaj práve tieto veci, ktoré mi chýbajú k šťastiu?

Po zodpovedaní týchto otázok som začal cítiť šťastie. Šťastie z naozajstného životného rozhodnutia začať nový život 12tis km od domova, sám a bez akýchkoľvek známostí. Cítim šťastie, že som sa zbavil môjho kedysi vysnívaného auta a bývania. A podnikanie? Som šťastný, že 2 firmy z 3 som predal a o tú poslednú, aj keď za mojej vzdialenej asistencie, sa postarajú ľudia manažérsky oveľa kvalitnejší ako som bol ja sám. Kráčam do neznámej krajiny poznať nových ľudí a bol som ochotný zbaviť sa všetkého hmotného aj nehmotného, na čom mi doposiaľ záležalo. Teraz už nemám pocit, že pred niečím utekám, nemám pocit že som niečo prehral, premrhal alebo stratil, práve naopak, konečne mám ten pocit, že som zvíťazil, sám nad sebou a možno aj tak trošku bez boja. Prial by som každému zažiť práve tento pocit :-).