abc

Thajský Život . COM

Blog o živote v Thajsku (by Martin Macák)

Thajský Život . COM - Blog o živote v Thajsku (by Martin Macák)

Šťastie, ktoré spočíva v sile uskutočniť životné rozhodnutie :-)

Farewell!Veľakrát som písal o tom, ako je dôležité robiť v živote zmeny. Snažil som sa riadiť týmto vlastným pravidlom a nezaspať skôr, ako každý jeden deň neurobím vo svojom živote niečo inak. Hocičo, bral som to ako hru, vďaka ktorej bude každý jeden deň unikátny. Posledné 3 roky to fungovalo, no problém nastal, keď som začal vlastné pravidlo „flákať“ a začínal som sa uspokojovať už len zo zanedbateľnými zmenami, ktoré nanešťastie začali časom uspokojovať aj túžbu po čoraz menej bláznivých zmenách. Nakoniec som sa pristihol, že k zmene mi stačilo trošku inač natočiť stolnú lampu. Raz večer som sa nad týmto mojím „sebaflákaním“ zamyslel. Výsledok? Z hasnúcej iskričky životných zmien sa v jeden moment stala supernova – končím na Slovensku, odchádzam žiť do krajiny, v ktorej som nikdy nebol, kde nikoho nepoznám. Odchádzam žiť do Thajska!

Samozrejme, ako každé podobné šialené rozhodnutie, ani toto sa na začiatku nevyhlo kritike nie od okolia, ale predovšetkým od samého seba. V momente, ako mi hlavou preletela táto bláznivá myšlienka, za ňou začalo súvislým prúdom nasledovať spŕška pochybností:

1. Pomiatol si sa? Buď rozumný….
2. Nikdy si nebol ďalej ako 1300 km od domova, nikdy nie sám, a ty chceš zvládnuť 12 500 km úplne sám?
3. Čo tvoja rodina, kamaráti?
4. Čo tvoja firma, peniaze?
5. Čo tvoje zázemie, tvoj byt, tvoje auto, nová obývačka…?

Áno, priznám sa, nebolo to prvý krát, kedy mi hlavou ako blesk preletela myšlienka urobiť odvážne rozhodnutie a jednoducho ísť preč, či už do Talianska, Nemecka, Rakúska, Anglicka, Kanady alebo Austrálie. Chcel som cestovať, chcel som poznať inú kultúru, spoznať nových ľudí. X krát túto myšlienku dokázalo zabiť jedna dve z vyššie uvedených pochybností. Neodvážil som sa dokonca ani ku Couchsurfingu, kde pochybností v bodoch 2,3,4 a 5 odpadli. Áno, odpálil to takmer na istotu vždy bod 1 – buď rozumný… Čo to vlastne znamená byť rozumný?

Za posledné 3 mesiace sa udialo v mojom živote zopár zásadných udalostí. Prvou bola koniec 7 ročného vzťahu, z ktorého konca sa mi veľmi ťažko bralo len to pozitívne. O chvíľku neskôr to bolo podlomenie môjho zdravotného stavu (problém s chrbticou a pľúcami), čo bolo odpoveďou na lynčovanie samého seba z ukončeného vzťahu, no a nakoniec to bola obyčajná kniha. Kniha, ktorú som niekedy v minulosti čítal, no až nedávno dozrel čas, aby som jej posolstvu pochopil. Je to kniha, o ktorú 95% populácie nikdy ani len nezakopne, možno aj preto, že nesie dosť opovržlivý názov. Je to kniha od Josefa Kirschnera – Ako zvíťaziť bez boja.

Vždy som mal rád knihy, ktoré z nejakého dôvodu niekto buď principiálne nečítal alebo z prvých strán ju ohodnotil ako absolútny odpad. Kirschner je jeden z autorov, ktorý vo svojich knihách pomenoval veci dosť priamo a bez servítky. Žiadna z jeho kníh nie je písaná motivačným podtextom, niekedy mám až pocit, že je mu vlastne ukradnuté kto si jeho knihu kúpi a kto ju prečíta. Píše otvorenie o sile jedinca, opovrhuje všeobecne zaužívanými morálnymi zásadami a dáva jasne najavo jeho negatívny postoj k sociálnej manipulácii. Kniha s názvom „Ako zvíťaziť bez boja“ je naozaj knihou, ktorú keď ste pripravený pochopiť, Vás dokáže posunúť v myslení za hranice svojho vlastného pohodlia. Z celej knihy som si odniesol len jednu pre mňa naozaj veľmi dôležitú otázku – „Čo horšie okrem smrti sa môže človeku v živote stať?“.

Jedna blbá otázka, ktorej precítenie spolu s poznaním z minulosti mi prinieslo ten pravý kľúč k otvoreniu komnaty, kde na každú jednu pochybnosť pred vykonaním bláznivého rozhodnutia akoby odrazu existovali úplne jednoznačné odpovede. Behom pár dní som mal vo všetkých otázkach spôsobujúce pochybnosti absolútne jasno.

Pomiatol si sa? Buď rozumný… Pre koho som sa pomiatol a pre koho mám byť rozumný? Koho kritéria musím spĺňať, aby som nebol za blázna a bol rozumný? Rodiny, kamarátov, spoločnosti? Je to predsa môj život, moje rozhodnutie, ktoré je v súlade s mojimi vlastnými túžbami a potrebami a to že nie je v súlade s pravidlami spoločnosti, ma nezaujíma, pretože za svoj život nepreberá zodpovednosť spoločnosť, ale ja sám!

Nikdy si nebol tak ďaleko od domu, ako to chceš zvládnuť?… Čo horšie ako smrť sa mi v živote vlastne môže stať? Dokedy budem mať silu a zdravie uskutočnovať zásadné životné rozhodnutia? Nebude na smrteľnej posteli už trošku neskoro? (pozn. zaujímavý výskum: Bronie Ware, kniha The Top Five Regrets of The Dying)

Čo na to tvoja rodina, kamaráti?… Je to moje rozhodnutie, môj život a moje okolie sa s ním musí vyrovnať.

Čo tvoja firma, peniaze?… Som stotožnený s tvrdením, že najsilnejšou menou na svete nie je EUR, USD, JPY, BTH, ale ČAS! Čas je ta najdôležitejšia mena v mojom živote, všetky ostatné meny sú jej podriadené. Aj čas aj peniaze sa dajú stratiť, avšak len peniaze sa dajú znova získať.

Čo tvoje zázemie, tvoj byt, auto, obývačka?… Prečo by som sa mal naďalej viazať hmotnými statkami, ktoré nepotrebujem? Prečo by som sa mal naďalej voziť v drahom aute len preto, aby som nezmyselne dokazoval spoločnosti, že na to mám a dokazoval iným, že som niekto iný ako v skutočnosti som? Prečo by som sa mal aj naďalej naháňať za luxusom, za majetkom, za statkami, ktoré mi aj tak šťastie nikdy nepriniesli? Sú to naozaj práve tieto veci, ktoré mi chýbajú k šťastiu?

Po zodpovedaní týchto otázok som začal cítiť šťastie. Šťastie z naozajstného životného rozhodnutia začať nový život 12tis km od domova, sám a bez akýchkoľvek známostí. Cítim šťastie, že som sa zbavil môjho kedysi vysnívaného auta a bývania. A podnikanie? Som šťastný, že 2 firmy z 3 som predal a o tú poslednú, aj keď za mojej vzdialenej asistencie, sa postarajú ľudia manažérsky oveľa kvalitnejší ako som bol ja sám. Kráčam do neznámej krajiny poznať nových ľudí a bol som ochotný zbaviť sa všetkého hmotného aj nehmotného, na čom mi doposiaľ záležalo. Teraz už nemám pocit, že pred niečím utekám, nemám pocit že som niečo prehral, premrhal alebo stratil, práve naopak, konečne mám ten pocit, že som zvíťazil, sám nad sebou a možno aj tak trošku bez boja. Prial by som každému zažiť práve tento pocit :-).

 

  • Martina Macakova says:

    POCUVAJ SVOJE SRDCE A ZACNI ZIT!:)

  • Dada says:

    Super citanie, dufam ze budes pokracovat…a vela stastia v novom zivote v novej krajine 🙂

  • ivan says:

    Spravil si to az na zaklade nejakych prezitych okamihov, mozno keby ich nebolo tak , keby sa nestali, bol by si aj tak urobil taketo zasadne rozhodnutie?
    drzim ti palce prajem vela krasnych a stastnych prezitych dni. A tesim sa na tvoje pribehy.

    • Martin Macák says:

      Ahoj Ivan, ďakujem za tvoju reakciu. Pravdupovediac, sám neviem kde by som bol za iných okolností. Pravda však je, že cestovať a začať nový život v inej krajine som chcel už dávnejšie, zvažoval som Austráliu, Kanadu, USA. Thajsko prišlo jedného dňa ako blesk z jasného neba a okolnosti ktoré sa udiali, neboli kľúčové, len mi pomohli k tomu, aby som sa správne naštval a tento krok bez pozerania sa doľava a doprava zrealizoval. A nevravím že, že pochybnosti neprichádzali, ale snažil som sa to všetko ignorovať. Koniec koncou, kedy keď nie teraz? Nikto nie je nesmrtelný a zdravý naveky, dnes môžem, zajtra už môže byť neskoro :-).

      Drž sa aj ty, určite ešte napíšem :-).

  • Jarda says:

    Ahoj, líbí se mi tvůj postoj k životu, tak to má být. 🙂 Sám příští rok razím pracovat a cestovat na NZ, přičemž Thajsko mě láká formou stopoveru na týden-dva navštívit. Pěknej web. 🙂

  • Miro says:

    skvele napísané, držím palce

  • Paja says:

    Super článek, máš můj obdiv :-), tu knihu bych si aji přečetla

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*