Než som odišiel zo Slovenska, snažil som sa držať takej svojej vlastnej zásady – robiť v živote zmeny. Napísal som veľa blogov o tom, prečo je dôležité nezotrvávať v stereotypnom štýle života a ako sa takému životu vyvarovať. Človek by povedal, že v krajine akou je Thajsko, niečo ako stereotyp nehrozí. Opak je pravdou. Veľmi rýchlo sa dá zvyknúť si na svoj obľúbený podnik – pracovnú kaviareň a zlenivieť. Posledný týždeň mi začínal silne pripomínať stereo – zobudiť sa poobede o tretej, do piatej večer sa ošívať po byte a po piatej vyraziť do obľúbenej kaviarne zapnúť notebook a venovať sa práci, o 10-tej prísť domov, urobiť si večeru a následne do 4-5 ráno venovať sa práci a takto stále dookola. Dnes som si povedal stop – bude zmena 🙂

Chcem vstávať ráno o šiestej, kedy začína svitať a užiť si v Thajsku deň, nie noc. Z tohoto dôvodu som sa dnes o piatej ráno, kedy normálne chodím spávať, rozhodol, že spať nepôjdem – urobím si reštart. O pol šiestej som sa naraňajkoval, sadol na skúter. Rýchlosť som z obvyklej 100-ky znížil na 30-ku a začal viac vnímať mesto, v ktorom žijem. Je fascinujúce, koľko vecí človek objaví, keď si strhne klapky z očí a začne trošku viac vnímať. Napr. mal som pocit, že Chanthaburi trpí nedostatkom čerpacích staníc, pretože v noci široko ďaleko bola vysvietená iba jedna. Cestou z Housing Community do centra (asi 6 km) pri otvorených očiach a nižšej rýchlosti som odrazu zistil, že som sústavne prehliadal hneď 3 čerpacie stanice (pre mňa je to naozaj úžasná správa, pretože už niekoľkokrát som tlačil skúter k najbližšej čerpačke, hlavne na Koh Changu :-).

Premával som sa pokojne po Chanthaburi do 8 ráno, dokedy boli ulice relatívne prázdne a moja poznávacia jazda nikomu nevadila. Objavil som kopec  zaujímavých miest (reštaurácie, kaviarne, chrámy, vodopády, view – point…). Zastavil som sa na druhé raňajky v jednej vietnamskej reštaurácii v katolíckej štvrti (vedľa katedrály, viď foto), kde som sa zoznámil a zakecal s američanom menom Logan, ktorý v Chanthaburi žije zopár mesiacov a vie perfektne po Thajsky. Takéto stretnutie som naozaj potreboval, pretože Logan má okrem dobrých známostí miestných pomerov, jazyka aj znalosti o školách, takže pravdepodobnosť na úspešné vybavenie študentských víz namiesto nutného návratu na SK rapídne vzrástla.

Po raňajkách som sa vybral na 40km vychádzu na Chao Lao Beach, odkiaľ píšem tento (ne)obyčajný blog. Takto nejako si predstavujem (ne)obyčajný deň v Thajsku – robiť zmeny, spoznávať nové miesta, nových ľudí a urobiť si z miesta, kde som nikoho nepoznal, kde som nikomu nerozumel a kde som predtým nikdy nebol, domov :-).