Od 22.02.2015 som (späť) v Thajsku. Moje prvé kroky po vystúpení z lietadla smerovali ako automaticky na miesta, ktoré už poznám, ktoré mi chýbali a na ktoré som sa mimoriadne tešil. Nakoľko v Chanthaburi už dom v prenájme nemám, rozhodol som sa pre jednoduchšiu alternatívu – jeden deň v relatívne kvalitnom hotely je drahý (môj prípad – Eastern Hotel Chanthaburi, 600 bahtov / deň), prenajal som si izbu v hotely Eastern Hotel v Chanthaburi rovno na celý mesiac za 9000 bahtov, teda 250 EUR / mesiac (all inc).  Prvý mesiac a pol som strávil v Chanthaburi a pár dní na Koh Changu. Super miesta som si pripomenul, avšak cestovateľská nálada ma zaviala do mesta Chiang Mai – hospodárskeho a turistického centra severného Thajska, mesta s viac ako 150tis obývateľmi, viac ako 300 chrámami a najvyšším pohorím Thajska – Doi Inthanon. Cieľ bol definovaný, otázka ako sa tam dostať…

Na výber bolo viacero alternatív. Samozrejme ako prvá ma napadlá letecká doprava, prečo aj nie? Veď neďaleko Chanthaburi je mesto Trat s vlastným letiskom (okolo ktorého mimochodom prechádzam každou cestou na Koh Chang) s letmi do Bangkoku. Po preskúmaní cenovej relácie letu z Tratu do Bangkoku som túto alternatívu zamietol. Let priamo z Bangkoku do Chiang Mai je cenovo už oveľa prijateľnejší – spiatočnú letenku podľa pelikánu som našiel okolo 150 EUR (teda 5400 bahtov). Trošku komplikovanejši mi prišlo sa na letisko do BKK vôbec dostať – taxíkom z Chanthaburi za 3500 bahtov nie je problém. Alebo autobusom v dostatočnom časovom predstihu na Ekamai Bus Station do Bangkoku za pár šupov a na letisko si zobrať taxík… a vlastne, prečo by som nemohol ísť autobusom priamo do Chiang Mai?

Naťukal som si stránku www.12go.asia , zadal si do vyhľadávania Chanthaburi <=> Chiang Mai a výsledok ma milo potešil. Premium BUS z Chanthaburi (autobusovú stanicu mám 10 minút peši od hotela) na Morchit Bus Station Bangkok, odjazd 11:45, príjazd 14:50, cena 214 bahtov. Z Morchit Bus Station Bangkok do Chiang Mai, VIP Bus (Bangkok Bus Lines), 1st Class Service, odjazd 16:00, príjazd 00:55, cena 714 bahtov. No paráda, autobusom som po Thajsku ešte necestoval, tak prečo to nevyskúšať? A za 928 bahtov (26 EUR) za cestu? Týmto som ostatné alternatívy prestal študovať, deň pred odchodom som si bookol ticket. Na druhý deň o 11:45 som už sedel v autobuse.

Priznám sa, že cestovať s „premium class“ podľa thajského štandardu nie je zas až také pohodlné ako by si mohol človek predstavovať. Cesta do Bangkoku mala trvať 3 hodiny 5 minút, čo by bolo super, pretože na tickete na autobus do Chiang Mai upozorňujú, že je vhodné dostaviť sa na Bus Station aspoň pol hodinu pred odjazdom, obzvlášt pokiaľ má človek zaplatený online cestovný lístok, pretože ten treba na „okienku“ vymeniť za cestovný lístok a dostaviť sa na potrebný terminál. Premium class teda v thajskom podaní znamenala autobus pravdepodobne bez tlmičov, tvrdé sedadlá a relatívne málo miesta. O to horšie, ak si vedľa Vás sadne obézny thajec so zámerom obsadiť 1,5 sedadla. Ešte chvala bohu že to bude trvať cca 3 hodiny… No a to bol väčší problém. Myslel som si, že časový predstih 1hod 10 minút na prestup na druhý autobus bude pohoda, však aj keby 40 minút meškal, za pol hodinu to hádam stíhnem. Autobus dorazil do Morchit Bus Station 15:47… a začali naháňačky 🙂

Pokiaľ som na stanici nevystúpil, tak som si plne neuvedomoval, čo znamená varovanie na lístku, že stanica je naozaj veľká… sprintom som sa za 5 minút kľučkovaním medzi kvantum autobusov dostal do „office“ haly s asi 150 okienkami. Informačný pult som samozrejme nenašiel. Tak som si začal v strese obehávať okienka s označením destinácie Chiang Mai, čo mám robiť s vytlačeným e-ticketom, resp. kto a kde mi to vymení za cestovný lístok. Okienko číslo 23 ma poslalo k okienku „niekde naproti“, tam okienko číslo 48 ma poslalo „niekde“ k okienku nachádzajúce sa vonku mimo office. 15:58 a ja ešte len hľadám, kto mi vymení e-ticket. Pomaličky som sa začínal vzdávať nádeje, v tom som vonku zbadal okienko s ceduľkou Bangkok Bus Lines a destináciou Chiang Mai. Konečne… podal som e-ticket, teta s pohodou poťukala v počítači, vybral som si miesto, vytlačila lístok a nasmerovala ma do džungle autobusov „tým smerom“ na zastávku „38“. To už bolo 16:03. Po krátkej nahánačke som dobehol, autobus ešte stál… chvala bohu za meškanie. Posledný nastupujem, sadám si úplne vpredu vľavo na jedno z dvoch voľných sedadiel vedľa seba.

Po usadení sa konštatujem, že toto je úplne iná liga, že rozdiel medzi „premium“ a VIP line je naozaj priepastný. Pred sebou mám veľký tablet napojený na vysokorýchlostný internet a s množstvom entertaiment možností. Sedadlo je veľmi komfortné, sklopiteľné o ďalších 45 stupňov, s dostatkom priestoru na nohy a čo je super, nikto vedľa mňa nesedel, takže aj s množstvom odkladacieho a manévrovacieho priestoru. Autobus má vlastnú „letušku“, nahodenú v rovnošate (a celkom sexi 🙂 ). Po prvých pár kilometroch mi podáva box s občerstvením a nápojmi. Pravdupovediac, viac o ceste opísať neviem, iba to že po pár kilometroch som zaspal, zobudil sa o 350 kilometrov ďalej na plánovanej zastávke a následne zaspal až do príjazdu do Chiang Mai. Prišli sme ako štandardne s meškaním cca 2 hodín, vôbec mi to však nevadilo.

O 13 hodín a asi 900 kilometrov neskôr vystupujem na hlavnej autobusovej stanici v Chiang Mai. Po vystúpení sa na mňa vrhne tlupa thajcov ponúkajúcich tuk tuk kam len budem chcieť. Spýtam sa jedného na 7 days hotel a začne mi vysvetľovať, že na to ani tuktuk netreba, ukáže prstom – 50 metrov rovno, potom doľava 50 metrov a som tam… 🙂